.

V utajení-prológ

27. května 2014 v 12:49 | Jess |  V utajení
Ahojte rozhodla som sa napísať novú poviedku. Je to Larry poviedka aj keď ich neshipujem. Dúfam,že si to užijete.


Moje meno je Nataša a mám veľmi zaujímavú prácu. Raz ráno zavolali môjmu otcovi. Kto? Predsa managment jednej britkej kapely. Asi ste o nej už počuli. One Direction. Rada by som odmietla ich ponuku,ale nemôžem. Otec potrebuje peniaze a oni nám ich dajú. A tak stojím pred niakou predraženou kanceláriou a chystám sa urobiť najväčšiu chybu v svojom živote.
Vysoký chlap v obleku mi podáva pero a ukazuje kam to mám podpísať. Prímem to. Musím. Jeden podpis a je to oficiálne.
Som priateľka Harryho Stylesa. Dokonalé kritie.
 

Super Loui-part 5

8. dubna 2014 v 20:29 | Jess |  Super Loui
Ahojte! Prepáčte, že mi to tak trvalo :)

Zatúlaná-part 7

3. dubna 2014 v 6:46 | Jess |  Zatúlaná



Ahoj, zase sa mi pokazil počítač :) prepáčte, že som tak dlho nič nepridala.


 


Zatúlaná-part 6

20. března 2014 v 18:32 | Jess |  Zatúlaná
Ahojte!!! Vaša lenivá autorka je späť. :) Prepáčte, že som nepridávala, ale písali sme monitory a musela som sa učiť.


-Harry-
"Zbláznili ste sa?" otočil sa na nás zatvoril za Cindy dvere. "Viete vôbec ako by si na tomto novinári zgustli?" Tak veľmi sa rozčúlil, že si potreboval sadnúť. S chalanmi sme ani nepípli. takto sme ho ešte nevideli. Chvíľu sme mysleli, že už nič nepovie, ale on zdvihol hlavu a prebodol nás pohľadom.
"Teraz sa muisíme rozhodnúť, čo spravíme s tým dievčaťom." So strachom som čakal čo povie. Veď sme jej sľúbili, že s nami bude v bezpečí. Asi som urobil chybu, keď som mu zavolal. Nadýchol sa: "Som na vás vážne nahnevaný..."

-Cindy-
Rýchlo som odtiahla ucho od dverí. Viac som počuť nepotrebovala. Musím zmiznúť. Veď kvôli mne majú len samé problémy. Rýchlymi krokmi som sa vzďaľovala od toho naštvaného chlapa. Myšlienkami som bola inde. Rozmýšlala som kam pôjdem. Ako som si len na tých chalanov zvykla. Už žiadne Zaynové starostlivé pohľady. Už žiadne bitky o jedlo s Niallom. Zbohom One Direction. Bola som tak zabratá do svojích myšlienok, že som ani netušila kam idem. Zrazu som bola v nahrávacej miestnosti.
Na malú chvíľu som vážne uverila, že by som mohla byť speváčkou. Chcela som si vyskúšať aký je to pocit, tak som podišla k mixačnému pultu a začala sa hrať s tlačidlami. Stlačila som tlačidlo, o ktorom som si myslela, že je nahrávanie. Vliezla som do miestnosti s mikrofónom, nasadila si slúchadlá a začala spievať.
I am the diamond you left in the dust
I am the future you lost in the past
Seems like I never compared
Wouldn't notice if I disappeared
You stole the love that I saved for myself
And I watched you give it to somebody else
But these scars no longer I hide
I found the light you shut inside
Couldn't love me if you tried

Am I still not good enough?
Am I still not worth that much?
I'm sorry for the way my life turned out
Sorry for the smile I'm wearing now
Guess I'm still not good enough

Niekto mi zrazu povedal do slúchadiel: "To bolo dobré." Do nahrávacej miestnosti vošli členky Little Mix.
"Zayn mal pravdu. si úžasná," pochválila ma Perrie. Som tak blbá ako to, že mi to nedošlo skôr. Zaynová snúbenica je Perrie.
"Ďakujem," povedala som slušne. Perrie je vážne pani Speváčka. Nikdy nebudem spievať ako ona, takže pochvala od nej mi bodla. Je to moja hrdinka.
"Chalani ťa všade hľadajú. Aj keď im mohlo dojsť kde si," ozvala sa pre zmenu Jade, "majú o teba strach."
V tej chvíli sa do miestnosti vrútili chalani. Prvý sa na mňa vrhol Zayn: "Mysleli sme si, že si sa stratila. mala si počkať na mieste." Usmiala som sa na neho. Bude mi chýbať.
"Ja som počúvala za dvermi. Viem, že na vás bol nahnevaný. Musím odísť. To je v poriadku," lúčila som sa s nimi.
"Počúvať za dvermi je neslušné," karhal ma Liam otcovsky.
"Ja viem, prepáč."
"Ešte som nedohovoril. Keď už počúvaš za dvermi, tak si aspoň vypočuj celý rozhovor. Bol na nás nahnevaný, lebo sme ťa ukrývali tak dlho."
Vôbec som nechápala čo tým myslí. "To musíš takto," poučoval ho Niall," chce z teba urobiť hviezdu."

Super Loui- part 4

1. března 2014 v 21:29 | Jess |  Super Loui

Ahojte!!!! Super Loui je späť! Kto sa teší???

-Loui-
Po tom ako ma Zaynova mama vyhodila som netušil kam mám ísť. Tak som sa začal prechádzať po pre mňa neznámej ulici. užíval som si ľudský pohľad na svet. "Hej, Loui, počkaj!" moje meno ma prinútilo zastať. Kričala na mňa osoba, o ktorej som si ani netrúfol dúfať, že ju ešte niekedy uvidím. Malá vystrašená El. Teraz, ale nevyzerala vystrašene. Milo sa na mňa usmievala. "Ani som ti nepoďakovala, takže ďakujem," spustila len čo ma dobehla. "Kam ideš?" bolo by mi príjemné stráviť s ňou chvíľu. "Idem do práce," ukázala pred seba, "tamtým smerom." Po ceste sme sa príjemne porozprávali. Zistil som, že pracuje ako asistentka v niakých kanceláriach. Samú seba opisuje ako obyčajné dievča. Ja som sa tiež opisoval ako normálny chlan, ktorý žije u kamoša. Áno, tu čásť, keď som bol kocúr som vynechal. Nechcel som ju vydesiť. Nech som už povedal čokoľvek rozosmialo ju to. Chcel som s ňou stráviť hodiny, ale už sme došli k jej práci a ona ma opustila. Netušil som kam mám ísť. Tak som zvolil bezcielné túlanie ako zatúlaná mačka. Na chvíľu ma napadlo vrátiť sa k Zaynovi, ale nechcel som riskovať stretnutie s tou nahnevanou paňou. A tiež som ani netušil ako sa tam dostať. Akurát som prechádzal okolo banky, keď som si ich všimol. Dvaja priatelia. Museli byť priatelia, veď si niečo dôverné šepkali. Zastavil som a prezeral si ich. Boli veľmi nervózni. Asi idú do banky prvýkrát. Keď vchádzali do vnútra jednému z nich vypadla peňaženka. Prebehol som cez ulicu, zdvihol peňaženku a vbehol za nimi. No a tam sa mi naskytol strašný pohľad. Týto chlapi vlastne ešte chlapci tam stáli zo zbraňami zdvihnutými voči zamestnancom banky. Najskôr som začal hľadať ochranku. Ten ale už ležal na zemi v bezvedomí. Takže je to na mne. Podišiel som k tomu vyššiemu chlapcovi. "Tu je tvoja peňaženka," podal som mu ju, "už nemusíš kradnúť." Začal sa rehotať. "Ako myslíš," vzdychol som si.Chytil som zbraň z druhej strany a jej vytáčaním som vytočil aj jeho ruku až tak, že mu zbraň vypadla. Jeho kamoš to bez slova sledoval. "Choďte a už nekradnite," podal som mu peňaženku a on ju vďačne prijal. Odišli. Otočil som sa na ľudí, ktorí sa na mňa udivene pozerali. Jeden z nich mi prišiel povedomý. Keď som si spomenul odkiaľ ho poznám urobil som najhoršiu chybu. Oslovil ho a rýchlo ušiel. Spoznal ma. Z toho budú problémy.

-Niall-
Od chvíle keď Zayn zavolal mojej sestre mi poriadne začala liesť na nervy. Dokonca ma vykopla z kuchyne na ulicu, aby som našiel toho jej zlučteného kocúra. Aj keď som na neho bol fakt zvedavý. Jasné, že som so sebou vzal aj svôjho verného priateľa. Johnyho som dostal, keď som mal osem. Napriek sestrinmu nesmiernému opakovaniu, že si normálny chalan nepomenuje skateboard som sa toho mena nechcel vzdať. Akurát som preskočil záhon ruží, vďaka čomu som si vyslúžil záhradníkové nádavky, keď som ho zazrel. Zotpovedal by Perrinmu opisu. Tak som sa za ním rýchlo vydal. Bolo to ťažké. Bežal a bol rýchly. Johny ma ale nesklamal. Keď bol dostatočne blízko aby ma počul zakričal som na neho: "Loui! Stoj!" A vážne ho to zastavilo. Zoskočil som zo skateu a snažil sa chytiť dych. "Poznáš ma?" jeho vystrašený pohľad vážne vyzeral ako pohľad zatúlanej mačky. "Jasne. Poslala ma Perrie. Má o teba strach," vysvetlil som len čo som mohol zase dýchať. Skoro až ľútostivo sa na mňa pozrel. Bolo mu ľúto, že sa Perrie strachuje. "Poď vezmem ťa do nášho blázinca," vzal som Johnyho pod pazuchu a viedol Louiho na našu ulicu.

Zatúlaná-part 5

25. února 2014 v 20:21 | Jess |  Zatúlaná
Ahojte :) Ďakujem za všetky milé komentáre, ktoré ma nútia písať ďalej.

-Cindy-
Už som si zvykla budiť sa v teplej posteli. Avšak veľmi rýchlo som z nej vyliezla. Bola som veľmi zvedavá kto ma stráži dnes. Nemusela som svôjho dozorcu hľadať dlho. Zrazila som sa s ním na chodbe. Zayn. Nevedela som čo si o ňom myslieť. Zatiaľ mi povedal iba jednu vetu. Vlastne ma od prvého pohľadu desil. "Ahoj," pozdravil ma s úsmevom, ktorý okamžite odniesol všetky moje obavy, "čo chceš robiť? Pôjdeme na zmrzlinu alebo do cirkusu?" Prekrížila som si ruky na prsiach: "Je mi sedemnásť, nie sedem."
"Tak poď," potiahol ma za ruku do obývačky. Vôbec mi to neprekážalo. Na obývačkovom stole boli rôzné laky a hrebene. Moja prvá otázka bola: "Kde si to všetko zohnal?"
"Moja snúbenica Perrie si tu občas niečo nechá." Netušila som, že má snúbenicu. Musím si to vygoogliť. "Chalani išli pre niečo do obchodu. Došlo jedlo a Niall dostal hysák."
"Prepáč. Máte tu o jeden hladý krk navyše."
"To tu nikomu nevadí." Po tomto krátkom rozhovore som ho iba pätnásťkrát presviečala, že som dosť stará, aby sme si pozreli Rýchlo a zbesilo. Keď sa chalani vrátili domov naskytol sa im smiešný pohľad. Zayn mi maloval nechty zatiaľ čo ja som hypnotizovala telku pohľadom. "Máme jedlo!" zakričal Niall, čím si vydobil moju pozornosť. Kým to nespomenul ani som si neuvedomila, že som hladná. Počkala som kým mi zaschnú, aby som nezmazala Zaynovo mistrovské dielo a potom som rozložila riady na stôl. Trochu som sa aj obšmietala v kuchyni, ale Liam nemá rád, keď mu niekto kecá do varenia.
Ale výsledok stál za to. Pokiaľ mi Niallové špagety prišli dobré Liamové boli neuveriteľné. Po tomto výdatnom obede sa chalani hodili pred telku a vypĺňali niaké papiere pre ich manažera. Zozadu som objala Zayna okolo krku. Sladkým hlaskom malého dievčatka som spustila: "Strýko Zayn, môžem si požičať notebook?" Všetci ostatní členovia skupiny na nás hodili nechápavý pohľad. "Jasne. Je na kuchynskej linke," odpovedal mi pokojne. Tuhšie som sa k nemu pritúlila: "Ďakujem."
Rozhodla som sa ho volať strýko, lebo ako jediný ma bral ako dieťa. Otvorila som si verného priatela google. Zozadu sa ku mne prikradol Harry. "Čo hľadáš?" vydesil ma otázkou. "Prácu. Veď som to sľúbila."
"Poď sem," potmehútsky sa na mňa usmial a zavrel notebook.




**********************************

Stála som v kancelárií manažéra One Direction skúmaná jeho desivým pohľadom. Ani som nemohla dýchať. Neviem čo mi povie, ale bojím sa toho. Celý jeho vzhľad priam kričal "mám moc". Vyzerá to tak, že Harry zavolal manažérovi len čo sme s El vyrazili na nákupy. Všetko mu povedal. "Štýl máš. Teraz spievaj." Prosebným pohľadom som sa pozrela na chalanov. Nialler sa iba vyškieral od ucha k uchu a ostatný chalani tiež nevyzerali, že by mi prišli pomôcť. No tak dobre. Strapňovanie začína. Zavrela som oči a začala spievať Little me. Túto pieseň som totiž zbožňovala. Už ani neviem od kiaľ ju poznám. Keď som dospievala otvorila som oči a pohľad na manažéra ma naprosto prekvapil. Nebola tam žiadná emócia. Nič. Len ma chladne poslal za dvere. Dokonca za mnou dosť naštvane zabuchol dvere. Nemohla som zostať v nevedomosti. Podišla som bližšie k dverám a priložila na ne ucho.

Ako prekonať klaustrofóbiu

23. února 2014 v 20:49 | Jess |  Jednodielovky

Ahojte, napadla ma takáto jednodielovka s Niallom. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Verím, že sa v hlavnéj hrdinke spozná kopa z vás.

Moje meno je Lola. Vlastne ak by som sa mala opísať jedným slovom bolo by to slovo directionerka. Proste tých chalanov milujem a neviem si pomôcť. Ak ste tiež directionerky pochopíte moju radosť s lístkov na ich koncert, ktoré som dostala na narodeniny. Rozhodla som sa,že so sebou vezmem svoju tetu. Narozdiel od mojích rodičov ona moju lásku k tejto britsko-írskej kapele chápala. Rodičia mi lístky darovali len aby som o tom už zmlkla. Kedykoľvek poviem: "Chalani..." rodičia začnú prevracať oči a môj milovaný brat mi hneď láskavo oznámi, že som otravná. Koncert sa mal konať v Amsterdame. Nevedela som sa dočkať a keď sme dorazili na miesto nebola som si istá či náhodou nespím. Donútila som tetu dvanásťkrát ma štipnúť do ruky, aby som tomu uverila. Všetko mi tam prišlo velkolepé. Naša izba bola krásna a priestranná. Hotel bol veľký a mal aj vlastný bufet, kam som chodila každých päť minút. Keď som nervózna veľa jem. Akurát som sa vracala s taškou plnou môjho nákupu k výťahu, ktorý by ma vyviezol do izby, keď som ho uvidela. Patrik. Môj bývalý. Úplne som zabudla, že tu študuje. Rýchlo som vbehla do výťahu. Neskoro. Všimol si ma. Mechanicky som nespočitateľne veľakrát stláčala tlačidlo piatého poschodia a nahlas sa modlila: "zavrite sa, zavrite sa..." On, ale stihol vbehnúť do vnútra. "Ahoj, čo ty tu?" spýtal sa ma naoko priateľsky. Ja som ho, ale poznala dostatočne aby som rozpoznala výsmech v jeho slovách. "Koncert One Direction," odpovedala som. On už aj tak odpoveď poznal. Prišiel sa mi vysmiať tak ako vždy. "Jasne. Ako inak. Ešte stále si dieťa posadnuté piatimi buzíkmi," to bol v podstate celý náš rozhovor. Zastavil výťah, vystúpil z neho a ešte nahnevane kopol do prístroja, ktorý ležal na zemi. Keď sa za ním zavreli dvere už som viac nemusela skrývať svoje slzy. Takto sa ku mne správali skoro všetci. Jediní ktorí ma chápali nemali ani potochy, že existujem. Zrazu výťahom trhlo. Vydesilo ma to dostatočne na to aby som prestala plakať. "Čo to bolo?" hlas, ktorý sa ozval za mojím chrbtom ma vydesil ešte viac. Ani som si neuvedomila, že vo výťahu nie som sama. To bolo prekvapenie, keď som sa otočila a v svojom spoločníkovi som spoznala Nialla Horana. "Výťah sa zasekol," oznamila som mu pokojne. Skĺzol sa pozdĺž steny na zem a začal prerývane dýchať. "Takže nemôžeme von?" zdesene sa ma opýtal. Vtedy som si spomenula, že je to klaustrofobik. "A do pekla," rýchlo som priskočila k nemu. "Hej, to je dobré. Je tu dosť vzduchu. Neboj," prihovárala som sa mu, "okrem toho toto je môj čas vyšilovať. Si môj obľúbený člen One Direction." Hodil na mňa jeden udivený pohľad: "fakt?" Ja som sa zadívala do jeho očí a priznala: "jasne.A neboj za chvíľu ťa budú hľadať. Je tu tak miliarda kričiacích dievčat, ktorým budeš chýbať." Usmiala som sa na neho:"povedz mi o sebe niečo čo sa nemôžem nikde dozvedieť. A nech je to niečo čo môžem predať." Vystrašene sa na mňa pozrel, ale hneď sme vybuchli do smiechu. "Môj život už rozpytvali vo všetkých smeroch. Radčej mi povedz niečo o sebe." A tak som začala. Rozprávala som mu o dni keď som sa stala directionerkou, o Patrikovi aj o tom akou veľkou faninkou Justina Biebra vlastne som. Rozprávala som celú pol hodinu, ktorú sme tam trčali. A on sa striedavo smial a rozčuloval nad krutosťou ľudí. "Všetci kto ťa odsudzujú pre to akú hudbu počúvaš sú idioti," vyhlásil na koniec. Po jeho slovách sa výťah sám od seba otvoril. "No sláva!" zvrieskla som, "už som sa bála, že sa nestihnem obliecť na váš koncert."
"Počkaj," zastavil ma, "uvidím ťa ešte?"
"Všetko je možné," trochu vyzívavo som na neho žmurkla čo ho rozosmialo. Koncert bol úžasný. Spievala som a tancovala. Proste si to užívala. Na konci koncertu Niall vyhlásil: "Lola, ďakujem za prekonanie klaustrofóbie."

Psycho Killer / Trailer

22. února 2014 v 19:36 | Nickol ♥ |  Psycho Killer
Ahojte, prepáčte, že som tu dlho nebola, ale nemala som veľa času pridávať, pretože som bola 3 dni v BB a potom bola u nás teta a keď som mala voľno, tak sa mi ani veľmi nechcelo..
Tento úžasný trailer k poviedke mi včera urobila Jess a dnes sme ho zverejnili na YT, takže som ho sem musela dať :) dúfam, že vám trošku priblíži, o čom poviedka bude :) veľmi sa mi páči a ešte raz ďakujem Jess :)

Zatúlaná-part 4

21. února 2014 v 15:48 | Jess |  Zatúlaná
Ahojte! Ďakujem za milé komentáre :)

-Cindy-
Musela som zaspať na gauči a jeden s chalanov ma potom dostal do mojej postele. No nie sú zlatí? Vyskočila som z postele a podišla k skrini. Otvorila som ju a skoro spadla na zadok. El mi musela darovať najmenej polovicu svojho šatníka. Keď som videla všetky tie tričká, topánky a rôzné iné veci chcelo sa mi plakať od štastia. Rýchlo, ale dobre som si vybrala oblečenie. Keby som neladila El by ma zabila. Chcelo by to raňajky. Pritancovala som do kuchyne a naliala si mlieko na muslie. Zapla som radio. Túto pesničku mám rada. Začala som s plného hrdla spievať a tancovať ako šialená. až som do niekoho zo zadu narazila. Otočila som sa k dotyčnému a zároven som sa otočila späť. Hoci som tak nemohla nič vidieť prikryla som si oči rukami. Harry tam stál úplne nahý. "Prepáč,chalanom to nevadí. Ani som si neuvedomil," ospravedlňoval sa, "v poriadku. Som zahalený." Stále som sa neotočila. "A netvár sa akoby si to ešte nikdy nevidela!" trochu nahnevane alebo možno pobavene na mňa zrúkol. Teraz som sa na neho otočila a nahnevane ho začala poučovať: "to že žijem na ulici ešte neznamená, že spím s každým!" Zmetene na mňa pozrel: "Takže ty si panna? To vysvetľuje ten prívesok," ukázal na môj krížik, ktorý nosím na krku. "Ešte ma z kostola nevihodili. Tam sa môžem schovať keď potrebujem." Po tejto vete sme obaja stíchli. Prišlo mi to trápné. Veď hovorím o svojich osobných veciach s úplne neznámim chalanom. Začala som cítiť ako sa červenám. Situácií nepomohol ani ten slaďák, ktorý hral z rádia. Radčej som radio vypla. Do izby sa energicky vrútila El. Skoro sa zrazila s Harrym v uteráku. "Uhni,Styles!" sykla na neho a on počuvol. Len čo sa jej Harry uhol z cesty rozbehla sa ku mne a tuho ma objala. "Chýbala si mi," zašepkala mi do ucha, "a pokiaľ ťa Harry obťažuje môžem ho pichnúť do oka." Keď sa odo mňa odtiahla usmiala sa na mňa. "Nie, to je v pohode," upokojila som ju. "Tak teda poď," potiahla ma smerom k dverám. "Kam ideme?" nervózne som sa jej spýtala. "Nakupovať," v podstate zaspievala. Harry ma chytil za druhú ruku. "Nikam nepôjde. Mám ju nastarosti," Pritiahol si ma k sebe Harry. "Nemôžete ju tu len tak držať. Potrebuje čerstvý vzduch," tentoraz si ma pritiahla El. Takto si ma preťahovali ako handrovú bábiku ešte niekoľko minút počas, ktorých som sa modlila za dve veci. Prvá bola aby ma neroztrhli a druhá aby Harrymu nespadol uterák. "A dosť!" vytrhla som sa im obom. Otočila som sa na El a priznala: "Nemám na nákupy."
"Od toho sú predsa kamarádky," s úsmevom ma zase vzala za ruku a vytiahla von. Nemala som ani šancu protestovať. Nasadli sme do jej auta a radčej som sa pripútala. "Mimochodom vyzeráš úžasne," pochválila ma. Zvyšok dňa sme blúdili po obchodoch. Ja som sa El priznala, že o chalanoch veľa neviem, ale uznala že keď žiješ na ulici moc sa o popovú hudbu nezaujímaš. Prezradila mi na nich všeliaké klebety. Ku koncu dňa sme si sadli do reštiky a dali si malú večeru. Porovnávali sme The Wanted s One Direction a asi nie je prekvapeným, že v každej kategórií vyhrali One Direction. Zaviezla ma k chalanom domov a spoločne sme vošli dnu. Harry stále trucoval. Loui sa s El príjemne zvítal a to všetko bez prerušenie Elinho rapotania. Ja som bola tak unavená, že som sa rovno hodila do postele. Bol to vyčerpávajúci deň. A to som ešte netušila čo ma čaká.

Zatúlaná-part 3

18. února 2014 v 18:15 | Jess |  Zatúlaná
Ahojte! Čo ste dnes robili? :)

-Cindy-
Vstala som o hodinu a pol. Chvíľu som bola dezorientovaná, ale potom som si spomenula na Louiho a ostatných. Rozhodla som sa si dať niaké jedlo, tak som si to zamierila do kuchyne. Chcela som otvoriť dvere, ale niekto ich otvoril z druhej strany rýchlejšie. Niall, pokiaľ si pamätám. Vyšiel za mnou na chodbu a zavrel za sebou dvere do kuchyne. "Daj si ešte sprchu!" v podstate ma vystrčil smerom ku kúpeľni. Buď mi naznačuje, že smrdím alebo sa bojí o svoje drahocené jedlo a úprimne neviem, ktorá možnosť ma uráža viac. Počúvla sm ho a jednu sprchu si dala. Bola som taká šťastná z teplej vody, že sa mi chcelo spievať. Symbolicky niečo od 1D. A kedže jediná pieseň, ktorú som od nich poznala bola One thing spievala som si tú. Teraz smer kuchyňa. Pokus číslo 2. Teraz som tam bezproblémovo vtrhla. Niall pokladal dva taniere na stôl. "Ahoj. Prepáč, že som ťa pred tým tak vyhodil, ale ešte to nebolo hotové," ozrejmil mi situáciu zatiaľ čo som si ja sadala za stôl. "Ja som Niall," oficialne sa predstavil. "Ja som tá zatúlaná," pokúsila som sa o vtip. "Zatúlaná," zamyslel sa na chvíľu, "dobrý názov albumu."
"Nechaj si ho ak chceš," ponúkla som mu. "Tak sa pustime do tých špagiet a lá Niall Horan," ponúkol mi. "Musím ťa varovať. Na malé dievča mám veľký apetít," ochutnala som. "Mmmmmmm... Je to jasné. Musíš skončiť v skupine a staťsa kuchárom."
"Dobre," súhlasil. "prosím nie," môj vystrašený pohľad ho rozosmial. "Važne. Vieš čo by mi vaše fanynky urobili keby si skončil?" vysvetlila som mu. "Kde sú ostatní?" zmenila som tému. "Išli do štúdia. Máme ešte niakú prácu," odpovedal mi s úsmevom. "A ty si s nimi nešiel?"
"Loui povedal, že ak ťa tu necháme samú tak nás okradneš a zmizneš."
"Ten týždeň na ulici ho aj niečo naučil."
"Hej. My ti chceme pomôcť, ochrániť ťa. Neboj. S nami budeš v pohode. Prisahám," povedal to s veľkou dávkou priateľstva v hlase. Možno to bolo tými jeho modrými očami, ale nebolo ťažké mu uveriť. Začina to vyzerať tak, že One Direction budú prvý muži po dlhom čase, s ktorých nebudem mať strach.

-Liam-
Prvé čo sme museli vysvetliť po príchode bolo prečo sme len štyria. Povedali sme, že Niall dostal depku z nedostatku jedla, čo nám veľmi rýchlo uverili. Teraz sme riešili skôr martekingové záležitosti a to ho nikdy nebavilo. Museli sme sa vyhovoriť. Nemohli sme im povedať, že som na ulici našiel dievča, ktoré s nami teraz býva. Je ťažké vyhodiť bezbranné dievča. Zvlášť keď nemá kam ísť. "Čo myslíš Liam?" Harry prerušil moje úvahy nad Cindy. A dosť! Musím začať dávať pozor. Vo chvíli ako sme došli domov sa moje obavy rozplynuli. Našli sme Nialla a Cindy pred telkou v menšom boji o jedlo. S radosťou sme sa k ním pridali.

Kam dál